Navigácia

Výber jazyka

Obsah

História obce

 

Prvá písomná zmienka: rok 1368
Nadmorská výška: 487 m.n.m.
Rozloha: 18 752 026 m2
Počet obyvateľov: 729

 

Názov obce Stránske dostalo svoj názov podľa charakteru chotára. Leží skryté v údolí obklopenom príkrymi sráňavami, kedysi pokrytými jedľovým a dobovým porastom. V týchto súvislostiach pozoruhodné je úradné maďarské pomenovanie obce z rokov 1907 - 1918 ako Alsóosztorány (Dolné Stránske), kým obec Stráňavy v Žilinskom okrese mala názov Felsöosztorány (prívlastok Horné).


Najstaršie osídlenie územia

Rajecká kotlina bola osídlená už v predhistorických dobách. Potvrdzujú to náhodné archeologické nálezy.
Stopy osídlenia siahajú do doby eneolitickej (2000-1900 pred Kristom). Človek osídlil jaskyne a budoval si opevnenia v polohách chránených prírodou. Z tohoto obdobia sú výšinné sídliská na brale nad Poluvsím i na lietavskom hradnom vrchu. Nad tehelňou v Konskej sa našli kamenné nástroje z mladšieho eneolitu už na rozhraní staršej doby bronzovej (1900-1500 pred Kristom)..
Keramika z mladšej doby bronzovej (1500-700 pred Kristom) je zastúpená v širokej oblasti Lietavského hradu. Z tohoto obdobia je doložené sídlisko v Poluvsí s nálezom kadlubu na odlievanie bronzovej ihlice. V Stránskom sa zasa našli bronzové meče.
Strašia doba železná - halštattská (700-400 pred Kristom) je dokumentovaná nálezmi domáceho náradia (kosáky, klince) v Poluvsí..

V mladšej dobe železnej - laténskej (400 pred Kristom - začiatok nášho letopočtu) viedla údolím popri rieke Rajčianka obchodná cesta z Ponitria do Žilinskej kotliny. Poukazuje na ňu nález keltskej keramiky a strieborných mincí kmeňa Eraviskov v Trstenej pri Rajeckej Lesnej. V období rímskeho vplyvu na začiatku nášho letopočtu bolo výšinné sídlisko v areáli Rajeckých Teplíc na terase vrchu Skalky nad kúpaliskom, čo potvrdzujú nálezy starorímskej keramiky. V Stránskom v poli pri Mlyne našiel V. Gabriel rímsku mincu Klaudius. Pri stavbe dvojbytovky nad Janurom sa našla vínna pečať používaná ako plomba na veko vínnej nádoby. Je potiahnutá medeným plechom. Na averze je zobrazený muž s trojzubcom - symbol božstva Posseidona. Na reverze je loď ťahaná otrokmi. Na latinsko-grécky kolopis: Posseidon - Odyssea. Rajeckú kotlinu osídlili Slovania od 6. storočia a v 9. storočí sa stala súčasťou Nitrianského kniežatstva i Veľkomoravskej ríše. Slovanské sídliskové nálezy z 9. storočia sa našli na Lietavskom hrade, na južnom úpätí Skaliek v Rajeckých Tepliciach. V roku 1935 pri oprave cesty vedúcej z Kamennej Poruby do Rajca na vrchu Hájik boli nájdené popolnice. Nezachovali sa, ani sa nepodarilo zistiť, z ktorej doby pochádzali. Slovanské osídlenie v kotline dokazujú tiež viaceré názvy hrádkov (Turie, Malá Čierna, Jasenové). Systém hrádkov strážil prístup do kotliny. Bralo pri Rajčianke pri Poluvsí, odkiaľ bolo vidno do hrádku v Turí, malo signalizačné prepojenie, a preto dostalo názov Hlásna skala. Vrch Žiar (1005 m), ktorý je nad Kuneradom, mal dobré signalizačné možnosti s vrchom Strážov nad Čičmanmi i s vrchom Žiar nad Varínom. Po páde Veľkomoravskej ríše počas výbojov Boleslava Chrabrého začiatkom 11. storočia Rajecká kotlina patrila do vytvárajúceho sa poľského štátu. Starí Maďari pričlenili územie k Uhorsku asi koncom 11. storočia. Po tomto začlenení všetka pôda pripadla uhorskému panovníkovi, ktorý územie administratívne dal rozdeliť na panstvá a ich správu postupne prideľoval svojim stúpencom so sídlami blízkom okolí. Takto začali vznikať feudálne panstvá.

Hospodárskym strediskom Rajeckej kotliny sa stal Rajec, ktorého územný komplex siahal od Fačkova až po hrebene Malej Fatry. V susedstve Rajca väčším majetkovým komplexom bola Lietava. Ďalšie panstvá vznikli v Žiline, na Starom hrade a v Strečne. V údoliach potokov horami uzavretej Rajeckej kotliny možno predpokladať stredoslovenské osady, ktoré sa stali základom stredovekých obcí.

Stránske viackrát menilo svoju príslušnosť k panstvám. Pôvodne patrilo do rajeckého panstva, neskôr sa stalo kráľovým majetkom.

Prvýkrát je listinne doložené roku 1368 ako rozvinutá dedina (possessio Stranska), pre ktorú miestny zemepán Dominik z gemerského šľachtického rodu Balogovcov žiadal povolenie na stavbu farského kostola. Balogovci získali Stránske okolo roku 1360 od kráľa Ľudovíta ako dar za preukázané služby. Ale už roku 1376 vymenili Stránske za kráľovské majetky v Novohradskej župe. Takto sa obec dostala z rúk zemepánov do kráľovej držby. Obec začas patrila hričovskému panstvu, potom župnému strečnianskemu panstvu. V jeho príslušenstve sa spomína v rokoch 1456 (possessio Stranske), 1483, 1508 i 1520. Roku 1456 sa Stránske uvádza ako majetok hradu Lietava. Počas panstva Kostkovcov na Lietave bolo v obci roku 1539 16 sedliakov, roku 1543 16 roľníckych usadlostí, 15 rodín (z nich bolo jedno nemecké meno Bart), 6 želiarov a 1 richtár.

Z panstva Turzovcov bolo v Stránskom roku 1604 16 sedliakov. Urbár lietavského hradného panstva z roku 1626 zachytáva v Stránskom 16 sedliakov, 8 nemajetných želiarov (domkárov) a 3 podželiarov (sluhov). V obci sa vyskytovali tieto priezviská: Bartík, Barto, Bierčak, Bučko, Čičkan, Ďurčo, Ďurian, Hlodík, Jokel, Kováč, Lio, Majtan, Mateje, Nemec, Rojík, Rojiček, Ščasný, Toman, Vicho, Vojko.
Po rozdelení lietavského panstva roku 1628 podiel Lengyelovcov v druhej polovici 17. storočia záložným právom dostal sa ostrihomskému arcibiskupovi Jurajovi Selepčénimu, ktorý roku 1684 svoj podiel na lietavskom panstve testamentárne venoval jezuitom na založenie ich domu v Žiline. Z jeho nadácie bola založená žilinská rezidencia jezuitov, ktorá dostala majetkový podiel v Stránskom. Urbár žilinského jezuitského domu z roku 1688 uvádza v Stránskom 5 svojich sedliakov (Rojko, Chlba, Roháč) a jedného želiara (Ledabol). Po dočasnom zrušení jezuitskej rehole 1773 ich majetkový podiel v Stránskom prešiel naspäť na príslušníkov rodiny predchádzajúcich držiteľov. V čase Tereziánskeho urbára roku 1770 Stránske malo 21 3/16 sedliackych usadlostí, 90 sedliakov a 7 želiarov.
Zemepánmi v Stránskom roku 1798 boli grófi Balaša, Peréni, rófka Zaffyrova, barón Kališ a zemania Pongrác, Zabaffy, Huljak, Baroš, Beňovský. V obci bývali len Zabaffy a vdova Barošová. Roku 1861 zemepánmi tu boli Balaša, Zay, Pongrác, Ordódy, Beňovský, Huljak, Kuliffay. Z nich v obci býval len posledný.
Po zrušení poddanstva lesné komplexy získal kúpou veľkostatkár Popper. Poľnohospodárska pôda sa postupne dostala do rúk miestnych roľníkov.


Obyvatelia

Obyvatelia sa pôvodne živili chovom dobytka a oviec, včelárstvom, ako aj prácou v lesoch. Roku 1621 tu bola píla, v 19. storočí 3 rybníky pre chov kaprov a pstruhov, pivovar, pálenica a 2 mlyny. Obec sa vyvíjala ako potočná radová dedina. Roku 1598 mala 30 domov, roku 1720 23 daňovníkov, roku 1784 85 domov, 97 rodín a 648 obyvateľov, roku 1798 706 obyvateľov, roku 1828 91 domov a 730 obyvateľov.


Obecné pečate a erb

Obec mala dve obrazové pečate v 18. storočí. 1. Nedatovaná pečať s priemerom 36 mm bola použitá v roku 1774. V obraze je patrónka miestneho kostola svätá Helena s krížom v ruke, v pozadí menšia postava akoby s motykou (kopáč pri hľadaní Ježišovho kríža?) Kolopis: + SIGILLVM PAGI STRANSKO. 2. Nedatovaná pečať (priemer 24 mm) zodpovedá pečatidlu z roku 1784. Na pažiti (medzi dvoma vetvičkami sa vzpína jednorožec (kôň) na zadných nohách. Kolopis: SIGIL(LVM) ? P(OSSESSIONIS) ? SZTRANSZKE.

Roku 1993 obecný úrad dal zhotoviť agentúre TOKO v Bratislave obecný erb. Erb vychádza zo zobrazovania svätej Heleny v gotickom umení na Slovensku. Postava svätej Heleny je celá biela, má bohato riasené rúcho, na hlave cisársku korunu a v rukách drží svätý Kríž. Pozadie erbu je tmavomodré, koruna a kríž sú zlaté. Vlajka Stránskeho je bielej farby, po okrajoch lemovaná modrým pásikom. Uprostred nesie obecný erb. Ukončená je troma cípmi, t. j. dvoma zástrihmi.


Kostol zo 14. storočia Veža kostola

Povolenie pre stavbu miestneho kostola roku 1368 žiadal miestny šľachtic Dominik Balog, syn Otta. Svoju žiadosť zdôrazňoval tým, že obec je značne vzdialená od rajeckého kostola a jej obyvatelia pre zimu, dážď a povodne nemôžu dochádzať do Rajca. Výstavbu farského kostola v Stránskom povolil ostrihomský arcibiskup Tomáš 29. júna 1368. Kostol svätej Heleny, ktorý postavili v druhej tretine 14. storočia prešiel niekoľkými úpravami. Koncom 15. storočia dostal neskorogotické úpravy (podporné múry, gotické okná). Po oprave roku 1694 ho posvätil nitriansky biskup Leopold Kolonič. V 18. storočí bol zbarokizovaný.
Na základe kanonických vizitácií z druhej polovice 18. storočia možno zrekonštruovať opis kostola. Kostol stál na vŕšku mimo dediny. Okolo neho bol cintorín s kostnicou, ohradený plotom. Kostol bol postavený z pevného materiálu. V múroch sa objavovali trhliny, preto bol kostol podoprený opornými stĺpmi.
Starobylá svätyňa mala dve gotické okná a klenbu, ktorú po zrútení okolo 1800 nahradili drevenou povalou. Murovaná sakristia bola dosť priestranná, ale vlhká. Preto sa bohoslužobné rúch nedávali do vyrezávanej skrine, ale vešali sa na hradu zamurovanú do stien. Nachádzal sa tu dlhší drevený stôl, mosadzná nádoba na svätenú vodu a vyrezávaná pokladnička. Pri dverách visel zvonček. Pri sakristii stála umelecky vypracovaná drevená kazateľnica. Zrúcanina kostolaPriestrannú loď kostola od svätyne oddeľoval triumfálny oblúk. Mala bielu drevenú povalu z dosák. Osvetľovali ju tri okná a vchádzalo sa do nej dvoma dverami. Do lode vyčnieval drevený chórus, podoprený stĺpmi. Na ňom bol umiestnený päťregistrový malý orgán. Na evanjeliovej strane bol drevený balkón. Vystupovalo sa naň i na chórus po schodoch z kostola.
Ku kostolu prilievali murovaná veža z nízkou šindľovou strechou. Do veže sa vstupovalo dverami zboku, nahor viedli schody. Vo veži boli dva zvony. Menší zvon mal 2 centy. Väčší vážil 2,5 centa, bol zliaty vo Varíne, posvätený v Žiline roku 1788 a niesol meno sv. Jána Nepomuckého. Vo vežičke nad svätyňou bol štyridsaťlibrový zvonec. Strecha kostola bola šindľová.
Kostol zo 14. stor. – detailKostol mal dva oltáre. Uprostred hlavného oltára bol{jflex}f=stranske_oldkostol3.jpg;desc=Zrúcanina kostola{/jflex} obraz svätej Heleny a nad ním svätej Rozálie. Po stranách stáli sochy sv. Jána Krstiteľa, sv. Apolónie, sv. Rócha a sv. Agnesy. Oltárny stôl s ostatkami svätých mučeníkov Vincenta a Duceviána bol posvätený biskupom Koloničom 10. mája roku 1694. Na oltári stál maľovaný svätostánok s obrazom Spasiteľa. V pozlatenom medenom cibóriu sa tu uchovávala Najsvätejšia Sviatosť v čase adventnom a veľkonočnom. Pri dvierkach svätostánku stál kríž. Po každej strane stáli tri drevené svietniky. - Vedľajší oltár visel obraz Svätej rodiny a na boku Panny Márie. {jflex}f=stranske_oldkostol5.jpg;desc=Zrúcanina kostola{/jflex}Bohoslužby v kostole bývali každú tretiu nedeľu, v robotné dni pri zaopatrovaní chorých a pri pohrebe. Kostol pre údržbu vlastnil role o celkovej rozlohe 11,5 bratislavských meríc (Niže Teplíc, Po Kunerade, Za hájom, Popred Medzihorskú a Vrbisko). Role za mierny poplatok užívali miestni obyvatelia.
Žilinu a okole 15. januára 1858 zasiahlo silné zemetrasenie, ktorého centrom bol vrch Minčol (1364 m) na Turčianskej hranici. Vtedy bol kostol svätej Heleny v Stránskom natoľko poškodený, že v ňom nemohli byť bohoslužby. Keďže nebolo peňazí na opravu, roku 1877 bol načisto uzavretý. Sochy z kostola preniesli do Konskej a tri zvony premiestnili do novo vystavenej drevenej zvonice na školskom dvore. Za prvej svetovej vojny dva najväčšie zvony zobrali na výrobu kanónov.
Dnes zo starobylého kostola svätej Heleny zostala len zrúcanina na návrší nad obcou. V ruinách sa zachovali obvodové múry, kamenná veža, valcové prípory a niektoré gotické architektonické články: úzke štrbinové okná, rímska triumfálneho oblúku, detaily okien a južného portálu zo 14.-15. storočia. Na triumfálnom oblúku sú pozostatky renesančných nástenných malieb. Vežu kostola ako historickú pamiatku roku 1992 spevnili cementovou zálievkou.


Kaplnka z roku 1990

Keď doslúžila stará drevená zvonica, obyvatelia Stránskeho roku 1957 na inom mieste postavili novú murovanú. Roku 1990 si zvonicu s bývalou kancelárskou miestnosťou pod ňou prestavali na kaplnku, v ktorej sa pravidelne slúžieva svätá omša. V kaplnke je obraz Panny Márie ustavičnej pomoci. Vo zvonici sú tri zvony. Najstarší zvon o priemere 44 cm je z roku 1622. Dva zvony zakúpila urbárska obec v Brumove roku 1926. Väčší zvon o priemere 71 cm má reliéf Božského Srdca Ježišovho, menší o priemere 59 cm má reliéf Srdca Panny Márie.

Základný kameň pre nový Kostol svätej Heleny v Stránskom posvätil pápež Ján Pavol II. pri svojej návšteve Bratislavy 22. apríla 1990. S výstavbou nového kostola sa začalo roku 1994 na mieste bývalej cirkevnej školy. Novostavba kostola má dĺžku 15,83 m a šírku 12,70 m. Vo svätyni je okno situované v tvare kríža. Loď osvetľuje 8 vysokých trojkrídlových okien. Hlavný vchod do kostola sa nachádza vedľa veže. V zádverí je trojkrídlové okno a možnosťou priehľadu do kostolného priestoru. Vstup do veže je zároveň vstupom na otvorený chór. Veža so zvonicou má dominantné postavenie, púta pozornosť svojou výškou a nadväznosťou na cestu. Súčasťou kostola je sakristia a chladiareň pre uchovávanie mŕtvych. Obe majú samotné vchody zvonku. Oproti sakristii je malý príručný sklad. Kostol posvätil 19. augusta 1995 nitriansky sídelný biskup Ján Chryzostom kardinál Korec.